Dron nad vašou akciou. Čo s ním smiete urobiť?

Klient ukáže hore a povie „spravte s tým niečo“. V tej chvíli sa ukáže, či váš tím vie, kde je čiara medzi tým, čo smie, a tým, čo je trestné. Väčšina odpovedí, ktoré na túto otázku počujeme, je nesprávna.

Jedna čiara delí všetko: prijímať alebo zasahovať

Ak si z celého článku zapamätáte jednu vec, nech je to táto. Všetko, čo sa dá s dronom nad hlavou robiť, spadá do dvoch úplne odlišných právnych kategórií.

Pasívny príjem znamená, že počúvate. Vaše zariadenie nič nevysiela, do ničoho nezasahuje a jeho prítomnosť nikto nezaregistruje. Je to obdoba toho, ako rádioprijímač zachytí vysielanie — nemení, čo sa vo vzduchu deje.

Aktívny zásah znamená, že do situácie vstupujete — rušičkou, podvrhnutím signálu, sieťou, projektilom. V tej chvíli ste prestali pozorovať a začali konať proti lietajúcemu prostriedku, ktorý vám nepatrí.

Prvá kategória je pre súkromnú bezpečnostnú službu prakticky priechodná. Druhá prakticky nie je. A to je celá odpoveď na otázku v titulku.

Rušičky: najčastejšia a najdrahšia mýlka

Rušičky dronov sa dajú kúpiť na internete za pár stoviek eur. To, že sa dajú kúpiť, nemá s ich legálnosťou nič spoločné — a tento omyl stojí ľudí v branži najviac.

Rádiové spektrum je v celej EÚ regulovaný priestor. Základný princíp znie, že zariadenie sa smie prevádzkovať len vtedy, ak nespôsobuje škodlivé rušenie iných zariadení. Rušička je zariadenie, ktorého jediným účelom je škodlivé rušenie spôsobovať. Preto neprejde posúdením zhody, nesmie byť uvedená na trh a jej používanie je vyhradené presne vymedzeným štátnym zložkám na základe osobitného oprávnenia. Súkromná bezpečnostná služba medzi ne nepatrí.

Fyzický zásah: dron nie je holub

Zostreliť dron, zhodiť ho sieťou alebo doň niečím hodiť pôsobí ako priamočiare riešenie. Právne je to však zásah do cudzieho lietajúceho prostriedku so všetkým, čo k tomu patrí: poškodenie cudzej veci, prípadne trestnoprávna rovina, a plná zodpovednosť za škodu, ktorú padajúci stroj spôsobí na zemi.

To, že dron letel nad vaším pozemkom alebo nad vaším klientom, na tom samo osebe nič nemení. Nadzemný priestor nie je automaticky vaše vlastníctvo v takom rozsahu, aby vás oprávňoval na svojpomocný zásah.

Čo teda smiete: vedieť o ňom

Pasívna detekcia — teda zariadenie, ktoré len prijíma a vyhodnocuje, že v okolí prebieha rádiový prenos dronu a o aký typ ide — je v úplne inej pozícii. Nič nevysiela, nikoho neruší a do prevádzky žiadneho zariadenia nezasahuje.

Jedna hranica tu ale existuje a je dobré ju poznať. Rozdiel je medzi zistením, že prenos existuje, a dekódovaním jeho obsahu. To prvé je vyhodnotenie charakteristík signálu. To druhé už smeruje k obsahu cudzej komunikácie a je právne citlivé. Zariadenia určené pre bezpečnostnú prax pracujú v prvej rovine.

Kedy sa detekcia dotkne GDPR

Samotné zistenie „nad nami je dron typu X na pásme Y“ osobné údaje neobsahuje. Situácia sa mení pri Remote ID — digitálnej identifikácii, ktorú novšie drony vysielajú a ktorá môže obsahovať registračné číslo prevádzkovateľa a polohu pilota. Takéto údaje už môžu byť osobnými údajmi so všetkým, čo z toho pre ich uchovávanie plynie.

Praktické odporúčanie: ak logujete detekcie, majte vopred rozmyslené, čo presne sa ukladá, ako dlho a komu sa to sprístupní. Nie je to prekážka — je to vec, ktorú si vyriešite raz a máte pokoj.

Čo z toho plynie pre prax